Carpathian Climbing Club James

Karpatský lezecký klub

Jan 152017
 
Po vianociach na slovensku berieme pvý let do teplých krajín z Bratislavy do Girony. Po pristátí chvíľu hľadáme požičovňu. Síce v papieroch niečo písali o autobuse, ale z haly doľava za roh a dá sa to dôjsť aj na pešo. Auto som bral economy, ale na moju radosť dostávame Citroen C3 Picasso Diesel. Po úvodnom zoznámení ideme do Airbnb v Barcelone, kde strávime dve noci, z toho jednu Silvestrovskú so šampanským na pláži. Medzi tým obligátna turistika cez mesto na bicykloch požičaných od DonkeyRepublic. 
Barcelona
Prvého sa už neviem dočkať kedy vypadnem zo smradľavej Barcelony a vyrážame cez dediny do regiónu Tarragona oblasti La Riba. Cesta z Barcelony v pohode, ale už pri Tarragone vidíme cez kopce sa prevaľujúcu hmlu. Ešte za svetla sa ideme prejsť spoznať oblasť a poobzerať čo by sa dalo liezť. Sektor Penya Roja má asi najviac ciest do 6a a keďže sme na skale neboli skoro rok a oblasť je podľa spirevodcu vyšmýkaná, tak obzeráme len ľahké cesty.
Večer parkujeme pri futbalovom ihrisku asi 200m pod refugiom a po uvarení polievky konštatujem, že stan sa mi rozkladať nechce a tak upravujem sedadlá na Picasse do spacej úpravy. Do dokonalosti tomu autu chýba pár centimetrov, ale dá sa tam komfortne vyspať a keď je zima aj zakúriť, čo využívame až okolo 6 ráno. 
C3 camper
Po raňajkách balíme veci na lezenie a s optimizmom sa vyberáme zahmleným dopoludním pod skalu. Dávam jednu cestu, ale ruky a nohy mám tak uzimené, že si necítim prsty v lezkách. Teplomer ukazuje 2 stupne nad nulou a vravíme si, že toto nie je lezenie v španielsku a rovno ťahám lano dole. Volíme alternatívno-kultúrny plán a to návštevu 30km vzdialenejTarragony.
Tarragona
Pekná prechádzka cez mesto, doplnenie kofeínu a hlavne pomerne prijateľné počasie. Premýšľame, že či sa nepresunieme niekam inam, ale všetky oblasti Lleidy a Tarragony sú vyššie a hlásia nočné teploty výrazne pod nulou a denné nevýrazne nad. Spíme opäť v aute na rovnakom mieste, a ráno čakáme na pretrhanie hmly. Keďže čakáme márne, ideme sa radšej prejst hore údolím smerom do La Fareny. 
Penya Roja
Okolo pol jednej sa vraciame dole k autu a cez jemnú hmlu na nás vykukuje zubaté slnko. Neváhame a berieme veci pod skalu. Skala je juho-východná a tak sa dá približne do pol štvrtej liezť. Vpohode bez stresu lezieme len pár ciest všetko do 6a.  Keď zájde slnko ideme sa ešte prejsť do údolia a potom spať do auta. Ako zachádza slnko riadne sa ochladzuje. Po krátkej porade a chíľke na internete sa presúvame do mestečka La Selva del Camp, kde sme zohnali 3 hviezdičkový hotel za 45 dolárov pre dve osoby za noc. Večer sa ešte ideme prejsť do centra a tešíme sa, že mrazivú noc nemusíme stráviť tlačením sa v aute.
Na Španielsko riadna zima
Námraza na severnej strane
Ráno sme pomerne rýchlo zbalení, dávame si na hoteli kávu a ideme priamo opäť do nášho známeho sektora, kde nám ostáva preliezť ešte pár ciest. Na severnej strane doliny je námraza, no hmla sa naštastie umúdrila a pod skalou je príjemne teplo. Preliezam tých pár ciest, čo nám tu zostalo a o pol tretej unavení ideme späť k autu. 
Na južnej strane príjemne
Hádžeme veci do kufra a priamo po dialnici (veľmi drahej – 16E dokopy) na letisko El Prat. Na pumpe pred letiskom, balíme lezecký materiál do báglov a vraciame auto do požičovne. Neuveriteľné aký je v tej Barcelone smrad.
O pol deviatej let zo Španielska späť do Dublinu a na druhý deň do práce. Aj keď sme liezli iba dva pol-dni, stálo to za to. Jednak sme spoznali novú oblasť, ale aj sa rozhýbali na skalke. S tým vyšmýkanín to nie je také hrozné a keď niekedy budete pri Taragone určite navštívte aj La Ribu. 
Penya Roja