Môj začiatok v Tatrách

Dlho som už premýšľal nad horolezectvom a dlho ma to lákalo. Avšak za mojich 7 rokov lezenia na skalkách, som mal možnosť okúsiť taternictvo až toto leto. Pravdupovediac, dostalo ma to.
Bola asi polka júla, keď Filozofáci organizovali záver kurzu na Brnčalke. Rozbuch ma tam zavolal a ja so zmiešanými pocitmi socky z nejakého CCC som tam prišiel. Po prvom večeri sa bariéry zlomili a podal som si ruku aj s Petrou Š.
Ďalší deň sa niesol v duchu Žerúch a kamzíkov ktorým chutil môj moč. Týmto ďakujem Badinovi že sa so mnou naviazal, aj keď vedel, že to je môj prvý dotyk s tatranskou žulou. Zaiskril. Išli sme knihu, Vitamíny pre knihu, Korsvoldov tanec a Čepeľu.

Bol piatok večer a tradičné otvorenie ple*ovej sezóny. O 4 ráno sme na heliporte ťahali spod Maja bouldermatky a s nádejou na romantickú noc pod hviezdami sme to všetci hneď zalomili.
Ale nezabudol som nastaviť budík, lebo ráno o 8 mám dohodnutý nástup do Weberovky s Peťou Š! ‚Prečo všetci o tej Weberovke toľko rozprávajú?‘
Prvá veľká stena v živote (po Cima Grande chodníkom). Hmm musím spraviť dojem na tú Peťu. Druhá dĺžka a friend si cupitá po nie moc pôžitkárskom trávnatom teréne.
Ups.
Prežil to aj friend aj Peťa. Lezieme ďalej, Jaško na nás zhadzuje kamene, dobiehame ho v hrane weberovky, cigaretka na štande a PRÁÁÁSK!! Všetci sme zrýchlili tempo, blíži sa búrka.
Posledné 3 (našťastie ľahké) dĺžky leje a trieska to okolo nás. Nemecký rebrík- sme zachránení! Naozaj? Ozajstné peklo sa začalo až pri zlaňovaní. 3 hodiny búrky v tom žľabe spravilo rieku, do ktorej si Kežmarák hádzal „žabky“ so šutrami ako hlava.
Boli sme v sračkách, ale na chate pri rume sa nám krásne smialo.

Večer nasledovalo barové zbližovanie č.3 a nedeľa odchod do Terchovej. Zdravotný dozor, splav na Vltave, nedeľa príchod domov, práčka, sprcha a utorok smer Manínska za Peťou. Obujem lezky začne pršať. Ideme do Skalky (miestnej krčmy) a pomenúvame našu dvojku rainteam.
Dve noci v Maníne, najhoršia držka dolehlavou a ideme do Batizovskej. Počasie tutove, Čihulov pilier. Petra vraví že jedna z najkrajších ciest v Tatrách, ja sa do toho nevyznám. Lezieme ešte na Kostolík- Bábovkou. Ďalší deň dávame cestou Komarnických a pádime na Jánošíkové dni. Zase krásna Terchová.

V pondelok domov, oprať, osprchovať a v stredu vyraziť smer Skalnatá dolina. Našu túru vsádzame na štvrtok. Obrovským kútom, obrovsky zatečeným, to Peťa dáva jak paní. Ja len so stiahnutým chvostom doliezam.

Trvalo nám to trošku dlhšie ako sme plánovali, ale náš plán pokračovať Vidlovým na Lomničák sa nám podaril. A to pivo tam hore majú fakt dobré. Ktovie či tak chutí aj tým, ktorí sa vyvezú lanovkou?

Ďalší deň puklina v platni na Lomnici (Z), večer pivko s Trenčanmi na skalnatom. (S Peťou sa rýchlo naberajú známosti 😉
Sobota bola oddychová, dali sme Huncovský takou vymyslenou cestou, nikam sme sa neponáhľali, užívali si pohľady na Tatry, do ktorých som sa zamiloval.

Zo skalnatej sme zbehli na Brnču, pozrieť známych a nedeľa zas domov oprať, osprchovať…
Ďalší výjazd Volovka. Petra mi oznamuje že som prvolezec, ona tie klasiky už má prelezené. Hviezdova cesta, Eštok – Janiga a Moribundus. Všetky cesty 5 hviezdičiek z 5 hviezdičiek, Moribundus je oooveľa ľahší ako 7-.
Liezlo sa výborne, aj napriek mojim ‚tatranským lezkám‘ väčším ako moja noha.
Ďalší deň pršalo. Premotali sme sa po okolí žabích plies. V stredu sme sa vybrali na Mengusovskú vežičku. Mladým dušiam nad nami a Ľavým okom, v ktorej som si pomýlil trojkový terén so zamachovaným previsom asi za 7. Petra to patrične okomentovala. Vybehli sme ešte na Čubrinu a tešili sa na Petrinu špecialitu syčiacej kuchyne.
Štvrtok nás čakala cesta dole, ale spríjemnili sme si ju cestou horskej služby na Ostrve. Po dlhom trápení v kľúčiku priznávam že na toto ešte nemám a zlaňujem zo starej vraždy. Bol som rád. 18-ta cesta v Tatrách mi dala veľmi nežne najavo, že môj hrebienok nesmie byť vyšší ako ten nad Smokovcom.
Po ceste do BA zastávka v Trenčíne, stretávam Adama a aj Miša s Katkou, ideme na Skalku. Skalka je naozaj skalka. Celý čas som myslel na tie žulové masívy, do ktorých som sa zamiloval…

autor: Peter Kelečín