Carpathian Climbing Club James

Karpatský lezecký klub

Jan 172016
 

Po krátkom výlete do Maroka nám lezenia stále nestačilo a lacné letenky do Barcelony nás presvedčili o tom, že si dáme pred vianocami krátku víkendovú Váňadrovku do Španielska. Konkrétne oblasť Margalef, kde sme ešte neboli (teda okrem Váňu). Po úspešnom skorom úprchu z práce sa na letisku stretávame s Váňom a Jankou a na dvojku berieme jeden batoh s materiálom. Spanie máme rezervované v bilión-hviezdičkovom hoteli a tak berieme aj stany a varič.

Na letisko El Prat v Barcelone prilietame po približne dve a pol hodinách a podľa tabúľ ideme priamo do požičovne Firefly pred letiskom. Požičovňa nie je nič moc, lebo treba dávať veľmi veľký pozor na to, že v akom stave dávajú auto a či je všetko zaznačené, alebo zobrať drahé full-cover poistenie priamo od nich.

Vo Firefly búdke pred letiskom nám vravia, že kľúče od auta treba vyzdvihnúť vo vnútri a tak s Ivanom ideme späť do letiskovej haly a s vecami na vozíku pri požičovni nechávame Váňu s Jankou. Vybavujeme auto a keď prichádzame k požičovni vidíme, že niečo sa deje. Jedna ku*va zlodejská španielska organizovaná upútala pozornosť Váňu a Janky a zatiaľ čo sa snažili pomôcť akože stratenému človeku, tak druhá ku*va zlodejská uchmatla na vrchu ležiacu Jankinu tašku s komplet novými dokladmi a novým foťákom, ktorý mal dokopy asi nula záberov.

Ku*vy hnusné. Nadávame a rovno voláme policajtov. Celé sa to udialo rovno pri búdke Firefly, ktorá samozrejme nemá videokameru. Podľa informácií od ľudí z požičovne sa to tam deje pomerne pravidelne.
Po asi 20 minútach prichádzajú policajti a zatiaľ blokujeme karty a zisťujeme číslo na ambasádu na počítači požičovne. Treba povedať, že týpek bol veľmi ústretový a nechal nás použiť internet a vyhľadať si informácie. Váňa s Jankou idú spísať zápisnicu na políciu a my s Ivanom zatiaľ prechádzame parkovisko či nekde nenájdeme odhodenú Jankinu tašku. Po ich návrate diskutujeme o tom aké máme možnosti, keďže bez občianskeho alebo náhradného dokladu Janku neustia v Nedeľu späť do Írska.

Podľa informácií z letiska by nás pustili na let, ale keďže Írsko nie je v Schengene asi by sa nedostala späť. Voláme na našu ambasádu do Madridu a veľmi nápomocná pani nám dáva všetky potrebné informácie. V Madride (800km) nám vystavia náhradný doklad aj v Sobotu ráno, ale v Barcelone na konzuláte až v Pondelok. Pre istotu kupujeme pre Váňu s Jankou letenky na Pondelok večer (asi 150Eur) a rozhodujeme sa pre pokračovanie výletu s tým, že Janka s Váňom zostanú o jeden deň dlhšie v Barcelone v pondelok ráno vybavia doklad tam.

Stále nevieme, že či ju s náhradným dokladom pustia do Írska pretože podľa informácii z konzulátu doklad oprávňuje na návrat do domovskej krajiny. Nádej nám dáva človek na našej ambasáde v Írsku, ktorý vraví, že vie o prípadoch kedy ľudí pustili v pohode späť do Írska. Týmto mu ďakujeme za odpovede na naše otázky aj na pohotovostnom čísle v Piatok večer.
Najväčší stres má Janka asi z toho, že čo jej na neplánované voľno povie šéf.

Sadáme do Renaultu Kango a už chceme odísť keď po jemnom rozbehnutí buchot od nápravy. To snáď nie! Čas cca 1:30 ráno (prileteli sme o 9). Robím ešte jedno kolečko po parkovisku a keďže rachot neustáva, vraciame sa do požičovne. Posielam za volant týpka z Firefly, že čo na to povie. Najskôr to skúša, že to kôli tomu, že je auto studené. Vravím mu – kravina, auto bolo najmenej pätnásť minút naštartované. Dáva aj on ešte jedno kolečko a vraví, že teda druhé auto nám asi dá. Presadáme a prekladáme veci do benzínového hyundai s rozbitým zadným svetlom a toľkými škrabancami, že na papier z požičovne už nie je kde písať. Okolo 2:15 sa konečne hýbeme z letiska smerom na Tarragonu a Margalef.

Cestou hmla, mega hmla a okolo 4 ráno po Váňovej navigácii parkujeme auto medzi kríkmi na slepej štrkovej ceste a rozkladáme stany len tak nadivoko. Vieme, že sme pri Margalef, ale nevieme presne že kde. Cestou sme minuli mega strechu so známou cestou First Round First Minute. Okolo pol piatej zaliezam konečne do spacáku úplne na šalát.

Ráno sa budíme až po deviatej a zisťujeme, že parkovisko, na ktorom sme chceli spať, je asi 30 metrov nad nami. Trafili sme to dobre. Balíme polomokré stany a ideme dole do dediny kúpiť potraviny a načapovať benzín do variča. Nakoniec dobre, že nám to auto vymenili, keďže môžeme dotankovať do auta a zároveň do fľaše. Späť pod skalu prichádzame až chvíľu po obede, ale nezdržujeme sa a rovno naliezame do ciest v sektore Can Torxa. Váňa s Jankou ťahajú ťažšie cesty a my sa po ľahšom rozleze v Calatrava a Trumfus Peluts posúvame nechtiac do 6a-čiek. Zle som si pozrel cestu a aj som trošku mrmlal, že sa mi to zdá nejaké ťažšie. Keď som klipol Váňa, z dola vraví, že pekné 6ačko L’Escorpi na OS. Na chvíľku sa pretrhá hmla a na chvíľku nám zasvieti slnko a tak asi dve cesty lezieme len v tričku.

Margalef je konglomerát podobne ako Montserat, ale kamienky sú akoby hustejšie a veľa lezenia je po dierkach. Keďže je to kaňon, tak väčšina ciest začína malým previštekom a potom po dierkovanej platni. Ťažšie cesty sú samozrejme previsnuté celé a mega ťažké tak to je hladký plafón po ničom.
Poslednú cestu dňa dávam pokus o Overbooking 6a+, ktoré ma púšťa cez úvodný previs iba na RP(asi 7my pokus) a Ivan ju dolieza až za šera. Keďže hore zostanú expresky voláme Váňu nech si to ide dať ako nočnú prémiu a ten to s čelovkou na hlave a prstom v zadku ľahúčko prelieza.

Keďže už vieme kde je parkovisko tak to balíme a presúvame sa tam. Je pod priehradou a je parádne spravené. Sú tam turecké záchody, tečúca nepitná voda, miesta na grilovanie, stolíky a pekná rovná plocha na zaparkovanie a postavenie stanov. Varíme klasické menu – cestoviny s tuniakom a červenou a riadne sa natlačíme. Spať ideme oveľa skôr ako posledne a v podstate hneď po zalezení do spacáku ma vypne.

Ráno sa budíme kúsok skôr a varíme čaj a raňajky a obdivujeme ako pekne je to parkovisko spravené a urdžiavané. Pred lezením sa ešte ideme najprv prejsť okolo priehrady a poobzerať sa v iných sektoroch. Potom presúvame auo pod strechu pod sektor Can Llepafils a cestičkou sa z prava presúvame nahor do platní. Váňa s Jankou si dávajú na rozlez 6a-čka a ja s Ivanom sa rozhýbavame v päťkách Llepafils a A Moro. Neskôr si nachádzame platňové cesty s kurióznym bouldrovým nástupom po platni a potom preliezam s betou od Váňu na flash Desakanto za 6a. Váňa s Jankou sa presúvajú ešte do vyšších sektorov a my s Ivanom úplne doľava, kde je nakope viacero ľahších ciest do 6a+ a kde môžeme pohodlne sušiť stan.

Opäť vykúka slnko a dávame to pekne poporiadku jednu cestu za druhou. Okolo štvrtej sa slnko schová za horizont a my to balíme a ideme k autu, kde nás už čaká zmiešaná dvojka. Po krátkom občerstvení sa predierame hmlou a úzkymi seprentínami nad kaňon, kde zastavujeme kôli krásnemu západu slnka s výhľadom. Asi o hodinu a pol neskôr a 15 Euro na diaľničných poplatkoch prichádzame späť na letisko. Odovzdávame auto a lúčime sa s Jankou a Váňom, ktorí idú vlakom do Barcelony na hostel a potom na konzulát.

My checkujeme batoh a prechádzame cez letisko kde si sadáme na gate s nápisom Dublin. Na pánskych záchodoch získavam nový poznatok, že číslo dva nedávam, keď vo vedľajšej kabínke dvaja súložia. Dúfam, že si to užili. Po vystátí si fronty zisťujeme, že gate a let na ktorý čakáme je AerLingus a my máme Ryanair. Naštastie ten odchádza kúsok neskôr a sú celkom blízko, takže je to bez problému, ale týpkovi, ktorý má na Ryanair bráne opačný problém nezávidím.
V lietadle ma zase vypne a z letiska sharujeme taxík, takže veľmi rýchlo sa ocitám v posteli a zaspávam.

Bohužial táto váňadrovka pre Janku a Váňu nebola veľmi lacná. Ako sa Váňa neskôr vyjadril, tie dve fotky z nášho konzulátu v Barcelone na 20 poschodí ich stáli každá vyše 500 Eur a bol to asi jeho najdrahší December. Janku nakoniec do Írska na dočasný doklad pustili, ale bohužial nestihla vybaviť doklad pred ich vianočným výletom do Grécka. Lezecky nás tento výlet však obohatil a do Margalef sa určite ešte vrátime.

P.S. Viac foto

Autor: Adino