Carpathian climbers v Írsku (Ailladie a Oughtdarra s mokrým bonusom)

Záver roka je tradične pracovne-náročný. Skracujúce sa dni, zhoršujúce sa počasie a menej voľného času neprajú veľmi lezeniu. O to viac ma potešilo, keď sa ozval Jano, že keď už sú teda tie letenky také lacné (80,- roundtrip) tak on teda na jeden víkend príde. Dohodli sme sa kedy, ja som si v robote prehodil s kolegom službu a zostávalo už len modliť sa k Odinovi, Ježišovi, Perúnovi, Višnovi aj Alahovi, aby počasie doprialo lezeniu aspoň jeden den.

S približujúcim sa dátumom Janovho príchodu a zhoršujúcou sa predpoveďou na víkend som sa viac a viac zmieroval s myšlienkou, že opäť raz budeme ošlahaní vetrom leda tak krčmových vetrákov.

Jano priletel v piatok večer a po krátkej ceste autobusom som ho vyzdvihol na zastávke v centre Dublinu. Presun domov prebehol cyklisticky hladko najmä vďaka službe Dublin Bikes, ktorá je skvelá ak sa človek potrebuje dostať hocikde v širšom centre mesta. O 20 minút neskôr sme boli už u mňa, teda pri fabrike Guinness, ktorú sme prehlásili za našu základňu.

Keďže predpoveď počasia na okolie Dublinu a hlavne Wicklow Mountains vyzerala naozaj biedne, rozhodli sme sa osedlať dvojmiestny trojvalec (799cc) a presunúť sa na západné pobrežie s myšlienkou, že keď sa nebude dať liezť, bude sa dať surfovať.

Z Dublinu sme šli väčšinou po diaľnici asi 260 km na západ medzi mesto Galway a známe Cliffs of Moher do oblasti Ailladie. Írsky názov oblasti je Aill an Daill čo znamená niečo ako Slepcov Útes. Táto oblasť je tvorená približne osemsto metrov dlhým vápencovým útesom a dajú sa tu nájst osem až tridsať metrové cesty obtiažností od VS až po E6.

Keďže počasie nám prialo, tak sme pomerne rýchlo zostúpili po Rybárskej cestičke (Fishermen’s path) dole k moru pod útes a rozliezli sa v trochu zatečenej ceste GROUND CONTROL čo je dvojhviezdičkové šestnásť metrové VS 4c (T. Ryan, D. Windrim, K. Higgs, August 1976). Na tých pár metrov som založil asi 8 kusov istenia hlavne čokov. Jano doliezol na druhom a po krátkej „technickej prestávke“ sme sa presunuli zostupovkou opäť pod útes. Navigácia je pomerne obtiažna, keďže na skale cesty nie sú označené a šutre veľké ako dom, ktoré sú v nákrese starom pár rokov príboj počas silných búrok jednoducho popresúva alebo úplne zruší.

Naše ďaľšie kroky viedli do pätnásť metrovej BONNAN BUI VS 4c (J. Mulhall, J. McKenzie, 26/11/72), ktorá bola viac-menej suchá. Názov cesty An Bonnán Buí je odvodený z írskej básne s rovnakou tématikou ako Kto nechlastá neni švéd alebo Žízeň. Už počas toho ako Jano doliezal sa spustilo mrholenie a najmä sa zotmelo takže sme sa rozhodli odniesť veci do auta a nájsť miesto na spanie.

Po 30 minútovom hľadaní sme našli malý skrytý fliačik trávy s výhľadom na útes a oceán. Menu dňa boli už tradičné cestoviny s červernou, tuniakom a olivami a k tomu čaj. Varič sa našťastie rozhodol vypovedať poslušnosť až ku koncu prípravy večere. O pol deviatej sme už boli obaja zalezení v stane a SMS-ka od kamošky z Lahinche, že môžeme prespať tam nás cez hukot oceánu už nezobudila.

Ďaľší deň ráno sme za mierneho mrholenia zbalili mokrý stan a išli sa previezť na Smrťákovi pobrežnou cestou smerom na Galway. Aj napriek nie ideálnemu počasiu to bola pekná scénická moto-turistika. Pod Galway sme to otočili späť a zaparkovali na rovnakom mieste, keďže počasie sa zlepšilo a 30 minút chôdze východne od útesov Ailladie leží malá vápencová oblasť Oughtdarra.

Prístup cestu k skalám sme vyriešili pomerne rýchlo po rozrytých vápencových pláňach, ale keďže v írskych cestách úplne absentujú borháky tak v oblasti sme sa zorientovali až po chvíľke. V tento deň ťahal Jano štrnásť metrovú rozlezovku HULALOOPER VD. Hneď po jej dolezení sme zišli späť dole a po krátkom hľadaní ďaľších ciest sme vsadili na istotu podľa fotky zo sprievodcu a Jano na pár krát naliezol ťahať šestnásť metrovú cestu ARNHEM VS 4c. Po asi hodine istenia som už nevládal čakať na povel istím a rozhodol som sa začať liezť na druhom ľahší začiatok kým Jano dobuduje štand. Pred tažším miestom, keď mi už začínalo natekať sa naštastie zhora ozvalo „môžeš“ tak len som zakričal späť že „dober asi tak 6 metrov“ a s dobitým morálom som na hornom ľahko doliezol za Janom.

Po tejto ceste sme sa rozhodli pre tento výlet zabaliť lezenie a aj keď boli iba 2 hodiny poobede radšej sme si zvolili komplexný zážitok a presunuli sa späť k autu na doplnenie kalórií a presun za surfingom do Lahinche.

Cestou za vlnami sme sa trochu zdržali v meste Ennistimon, kde práve na hlavnej ulici prebiehal konský trh. Poníky a kone aj so všetkým prislušenstvom tu miestni predávali a vymieňali priamo na hlavnej ulici. Dvesto metrov cez mesto nám trvalo asi pätnásť minút a neviem prečo, ale mal som pocit, že rovnako ako my pozeráme s otvorenými ústami na ten konský jarmok, tak jarmočníci pozerajú na nas dvoch v Smarte ako na nejakých exotov.

Po premotaní sa uličkami Ennistimon sa nám podarilo dostať do Lahinche a požičať si dva začiatočnícke surfy (pozor nie windsurfy). Počasie na polku novembra slnečné, more teplé, vlny dve až tri stopy (1 meter), čiže ideálne podmienky na Janove prvé zoznámenie sa so surfingom v Írsku. Kedže sme sa neutopili a obom sa nám pár krát podarilo aj na surfe odviezť môžeme tento počin nazvať jedine úspechom. Ešte obligátna fotka v neopréne so surfom na pláži pri zapadajúcom slnku a o pár minút sme sa už vyzliekali z neoprénov.

Na záver dňa sa nám ešte podarilo stretnúť s kamarátkou Dadou na večeru v miestnej reštaurácii a potom už nás čakala len dlhá cesta späť na východ do Dublinu. Asi na polceste sme sa zastavili ešte na čerpacke, ktorá stojí pri dedine kde pristála helikoptéra s Obamom, keď bol v Írsku čo je asi najvýznamnejšia turistická atrakcia v strede ničoho a približne o jedenástej večer sme prišli späť na našu základňu ku Guinnessu.

Ráno som odprevadil Jana na autobus na letisko a pokračoval s pocitom hodnotne prežitého víkendu do práce.

Zopár čísiel na záver:

  • 4 prelezené tradičné írske cesty
  • 2 navštívené oblasti na západnom pobreží Írska
  • 20 euro za novembrovú surfovačku v Atlantiku
  • 600 prejazdených km na Smrťákovi
  • 2 dni sušenia vlhkého stanu v strede obývačky

Autor: Aďo

Nový sused?

Tak včera (11.1.2015) sme boli s RPS a CHKO Malé Karpaty prichystať nové bydlisko pre potenciálneho suseda – sokola, ktorého by sme chceli presťahovať z Pajštúna na Medené Hámre. Nevieme, či sa to podarí, no vzhľadom na to, že počas dňa nad nami lietali aj iné dravce, je celkom možné, že hniezdo obsadí aj iný dravec. Presné miesto osadenia z bezpečnostných dôvodov neuvádzam, stačí, že kompetentní vedia, kde sa nachádza 😉


Autor: Braňo

Lezenie v Dubline po druhé

Zopár víkendov už som v Dubline a tak rekapitulujem, čo sa tu všetko dá poliezť prípadne pochodiť. Spievodca Bouldering in Ireland je naozaj kvalitný a dá sa podľa neho nájsť v podstate každý šuter. Ja bývam na juhovýchode Dublinu, čo som zistil, že je obrovská výhoda pretože mám na dosah asi 4 zaujímavé oblasti. Na dosah znamená buď busom, alebo menej ako hodina peši-busom, alebo 30 minút bicyklom.

Bullock Harbour

Prvý v poradí je Bullock Harbor (mapa).  Malý prístav pod Dun Laoghaire  poskytuje celkom príjemé polezenie. Niektoré sektory sú nad morom, niektoré skôr do vnútrozemia, takže poliezť sa dá asi naozaj v rôznom počasí. Prístup buď po svojej osi, alebo DART-om z OConnelly. Kúsok odtiaľto sa nachádza už skôr spomínaný Dalkey Quarry. Spirevodca v textovej podobe sa dá nájsť na climbing.ie.

Howth

Howth je skôr turistický ako lezecký cieľ, ale pobrežná jaskyňa Ayton’s Cave môže poskytnúť relatívne suché polezenie aj v daždi. Problém je prístup, ktorý nie je najľahší a hlavne v daždi si ho neviem celkom dobre predstaviť, pretože je potrebné sa dostať z útesov dole na úroveň mora. Okrem tejto jaskyne je na ostrove ďalších niekoľko oblastí, ktoré v tlačenom sprievodcovi nie sú uvedené, ale dobrý popis sa dá nájsť opäť na climbing.ie. Pri plánovaní lezeckých aktivít pri mori je dobré pozrieť si predpoveď prílivov. Celkom dobré tradičné polezenie je na Irish Eye, čo je ostrovček severozápadne od Howthu. Dostať sa tam dá člnom z prístavu. Niekedy to vyskúšam a potom o tom napíšem.  Howth je ale zároveň aj výborná turistická destinácia a naozaj sa tam dá stráviť príjemný deň. Ak máte chuť, tak v tomto pube sa dá najesť a napiť s česko-slovenskou obsluhou. Ak by náhodou nevyšlo počasie (ale veď počasie v írsku je dokonalé všakáno), tak na Howthe je asi 6 múzeí. Na Howth sa dá dostať najlepšie DARTom z OConnely.

Second Rock

Najsevernejší kopec Wicklovských vrchov – Two Rock (mapa) sa nachádza priamo nad mestskou časťou Sandyford – Ballaly. Nadmorská výška cca 530m.n.m síce napovie, že je to kopec menší, ale výstup naň pripomína prechádzku Malou Fatrou. Na tento kopec zvyknem behať, pretože je jednak najdostupnejší pre horský beh, ale aj výhľady z neho smerom na Dublin a Dun Laoghaire sú úžasné. Pod Two Rock smerom na Three rock sa v tráve črtá zopár balvanov nazvaných First, Second a Third Rock. Viac o tejto oblasti napíšem keď si tam nejaké cesty odleziem. Najlepší spôsob ako sa dostať na Two Rock je vystúpiť na LUAS zastávke Ballaly a vydať sa priamo nahor. Kvalitný sprievodca po Second Rock je v knihe Bouldering In Ireland.

The Scalp

Ak sa na križovatke na Lambs Cross vydáme namiesto na Two Rock smerom po Eniskery Road, po pár kilometroch sa pred nami ukáže ľadovcom roztrhnutý kopec, ktorý sa nazýva The Scalp. Po oboch stranách krátkej rokliny sa dá nájsť viac ako 30 bouldrov rôznych veľkostí a obtiažností. Dobrý sprievodca je jednak online na climbing.ie, ale aj v už niekoľkokrát spomínanej knihe Bouldering In Ireland. Na západnej strane scalp-u sa drží slnko skoro celý deň a keď je treba, dá sa schovať celkom slušne pod stromami alebo skalou. Nevýhoda Scalpu je, že väčšinou je pomerne zlý dopad, takže je potrebné mať bouldermatku a niekoho, kto dá pozor, že dopad nebude hlavou nadol.

Autor: Aďo

Lezenie v Dubline

Po prílete na ostrov som myslel, že veď tu sa určite liezť nedá. Bez hôr, len také kde tu škaredé útesy, jedine tak možno nejaký indoor. Prvá možnosť dozvedieť sa viac: climbing.ie. Na stránke je komplet zoznam lezeckých oblastí v Írsku a že ich je dosť. Čo sa týka indooru zatiaľ som toho moc nenašiel ale na tutovku majú lezecké steny Trinity College aj UCD. V sobotu som sa vybral pozrieť na jednu z oblastí priamo pri Dubline a to je Dalkey Quarry.

Quarry znamená povrchová baňa, teda lom a Dalkey je meno mestečka či dediny kde sa lom nachádza. V miestnych šporových-outdoor obbchodoch sa dá kúpiť malý sprievodca po Dalkey Quarry. Na skalách cesty označené nie sú, takže ak chce človek vedieť co ide liezť alebo liezol, tak sprievodca je takmer nutnosť. Inak sa tu po vačšinu weekendov zíde asi celý lezecký Dublin, okrem tých čo išli na nejaké lepšie polezenie, takže sa dá pobaviť aj s miestnymi.

Charakter skaly je žula, čiže veľa sa lezie po špárach. V Dalkey nie je osadené žiadne postupové istenie ani zlaňáky, čiže lezenie tradičné so zakladaním. Treba zopár malých friendov, čoky a veľa slučiek na predĺženie.

Dve fotky na predstavu ako to tam asi vyzerá, sú priamo v tomto článku, ale určite sa dá na nete nájsť veľa fotiek zo samotného lezenia. Keďže mám ešte stále rozbitú nohu po havárke, tak som moc toho nepoliezol, ale keďže dobrí ľudia mali vo východnom údolí aj bouldermatku a tam sú nejaké bouldríky, tak to nebol úplne jalový výlet.
Čosi som aj poliezol, ale len vo fivefingersoch, keďže lezky kôli nohe zostali doma.

  • Sentry Box (D) OS-FS
  • Eliminate B-D (D) OS-FS
  • Ivy Chimney 5a Boulder

Aha, ešte k stupnici. Väčšinou sa v sprievodcoch uvádza anglická stupnica a tá sa mapuje asi takto:

Briská Francúzka UIAA USA
M I I 5.2
D II II 5.3
VD III III 5.4/5.5
S IV IV 5.6
HS IV+ V 5.7
VS V VI- 5.8
HVS V+ VI 5.9
E1 6a VI+ 5.10a/b
E2 6a+ VII 5.10c/d
E3 6b/6b+ VII+ 5.11a/b
E4 6c/7a VIII- 5.11c/d
E5 7a/7b VIII+ 5.12a/b
E6 7b+/7c+ IX 5.12d/5.13a
E7 8a/8a+ X- 5.13b/c

 

Autor: Aďo

Koniec letnej sezóny?

V nedeľu 19.10.2014 do obeda sme na Hámroch so Zdenkou preliezli a tým otvorili “Dievčenskú“ a “Chlapčenskú“ a dočistili sme ďalšiu líniu. Ešte ju stíhame nakrokovať. Zdenka musí okolo obeda odísť, veziem ju do Borinky a čakám na Kaza. Kazo sa na “top rope“ rozlezie a zároveň prekontroluje či sme dobre nakrokovali náš ďalší projekt. Hodnotí to tak isto ako my, čiže za 7. Hneď si ide preliezť “Postupku“. V kľúčovom mieste to Kazo nedá OS, párkrát padne/odsadne si a po cca 4 pokusoch sa mu darí cestu doliezť. Keď ho spustím, vraví že to je za 8-. Ja idem vŕtať, Kazo ma istí a zároveň oddychuje a naberá sily na druhý pokus. Ten ho už púšťa na jeden záťah až hore. Akurát dovŕtam cestu a už je tma, takže to balíme. Po ceste Kazo vymyslí pre túto cestu nový názov a po odsúhlasení Rasťom sa pôvodný názov “Postupka“ mení na “War and Poetry“. V pondelok 20.10.2014 po práci valím zase hore, tento krát už naľahko iba s pištoľou. Zalepím novú cestu a ešte prasa v “Dievčenskej“ a pome domov. Neviem, či sa tento rok podarí ešte niečo na Hámroch spraviť, už to s počasím nevyzerá dobre….aj keby nie, vzhľadom na to kedy sa tam začalo pracovať, môžem s kľudným svedomím povedať, že to bola dobrá sezóna na vytváranie novej oblasti. Takže trocha bilancovania: k 21.10.2014 sú na Medených Hámroch hotové 4 jednodĺžky(4,5,7,8-) a jeden a pol dvojdĺžky(5/5+) .

Autor: Braňo

Klubové tričká

Prebral som klubové tričká od Peťa Šimeka ktorý nám spracoval grafický návrh a zabezpečil tlač. Tričká postupne začínam distribuovať medzi členov, jedno sa mi darí dokonca hneď predať susedovmu známemu ktorý tiež trocha popolieza. Večer sa chystám u nás v Borinke na pifko so susedom do miestneho šenku, kde nám krčmár bude trička predávať pre ľudí ktorí idú na/z Pajštúna a zastavia sa na občerstvenie. Ide pravdepodobne posledný víkend pekného počasia, tak uvidíme koľko lezcov využije tento čas na lezenie na skale a zastaví sa v miestnom pohostinstve, a tiež či sa nejaké tričká aj predajú. Tričká chceme predávať za cenu 15€, pričom zo zisku z jedného trička sa zaplatí 1 borhák….viac info v záložke “Chcem pomôcť“. Týmto zároveň ďakujeme Peťovi za pomoc.

Autor: Braňo

Postupka

So Šalátom ideme zase na Hámre. Šaláta som naviazal do osmy, nahodil prúsik a vysvetlil ako sa zlaňuje. Pozrel som sa či a ako mu to ide a valil som vedľa, zalepiť cestu ktorú sme včera s Rasťom nakrokovali a vyvŕtali. Šalát zatiaľ čistil jak drak dve línie naraz. Názov dnes dokončenej cesty vymyslel Rasťo, a volá sa “Postupka“. Ešte dočistím línie ktoré začal čistiť Šalát a dúfam že v blízkej dobe sa dokončia úplne.

Autor: Braňo

Práce na Hámroch pokračujú

Ráno ku mne príde Rasťo s tým, že ideme niečo porobiť na Hámre. Predpoveď hlásila pekný deň, no realita bola o trocha mokrejšia. Tak do obeda ideme naľahko obzrieť potenciál tejto oblasti, najeme sa a len tak kecáme. Keď vidím že cesty na ulici už začínajú schnúť, velím koniec sedeniu a vyrážame aspoň niečo dnes spraviť, keďže už je 15:00. Naše kroky smerujú tento krát do “Medeného sektora“ kde budú jednodĺžky. Podarí sa nám nakrokovať jedna línia ktorú som chodil čistiť po práci v predchádzajúcom týždni. Pri čistení vyzerala ľahšie, naše hodnotenie 7/7+. Uvidíme keď ju Kazo prelezie, venovali sme mu prvý prelez za to, ako nás dotuje borhákmi, lepidlom a ochotne požičiava materiál. Kazo je náš učiteľ v oblasti vytvárania ciest a preto sa mu chceme aspoň takýmto gestom odvďačiť, takže Kazo, za všetkých: ĎAKUJEM

Vŕtame Postupku
Vŕtame Postupku

Autor: Braňo

Prvá brigáda

Prvá väčšia brigáda na Medených Hámroch. Začíname čistiť v zostave Tomáš B., Rasťo, Zdenka a ja. Sused od vedľa, nechválne známy v celej Borinke a Stupave svojím správaním, domácimi prezývaný “potkan“, vykrikuje po nás, uráža nás a vyhráža sa, že príde minister atď… a keď nám oznamuje, že nás zostrelia kukláči, začíname sa báť 

Takto sa bojíme kukláčov
Takto sa bojíme kukláčov

Následne volám políciu a s “potkanom“ sa stále hádam a kričíme po sebe na celú dolinu, aby som ho zdržal pokým neprídu žandári. Tí mu následne tiež celkom hlasno vysvetlia aby dal horolezcom pokoj, že máme všetky povolenia. Po odchode “potkana“ policajt na moje slová: “Pán policajt, na rovinu Vám poviem, že čakám iba na to kedy ten debil skape“ reaguje nasledovne: “Ja už 11 rokov“…treba ďalší komentár? Od vtedy už dal potkan pokoj, uvidíme či mu to vydrží….ak nie, treba volať 112, lebo signál v tejto doline vôbec nie je a na žiadne iné číslo sa nedovoláte. Keď Vás prepoja na políciu, treba povedať, že všetky potrebné povolenia sú na policajnej stanici v Stupave. A Tým máte problém vyriešený.

Lepíme prvú cestu
Lepíme prvú cestu

Autor: Braňo

Stranka Karpatskeho lezeckeho klubu. Novinky z nasej kuchyne, spolocne akcie a pod.