Vždy keď bol adidas boulder cup na hory a mesto, som s obdivom pozeral na súťažiacich a prial si byť medzi nimi. Myslel som, že som nato príliš slabý. Ale tento rok, ako som nad tým tak rozmýšľal, zbadal som medzi zapísanými Václava. A to ma presvedčilo. Najhorší nebudem. Zapísal som sa, hneď som podal správu Mišovi a začal s nahováraním. Keď ho začal nahovárať aj Tomáš, poddal sa a teraz to neľutuje. Prečo?
Čakalo nás 10 premakaných bouldrov leziteľnej obtiažnosti. (z toho 7 asi 6A – 6C+ a 3 ťažšie prásky). Mať tak viacej času…
Ale pekne po poriadku.
Časť Mišo: Dôjdem ráno nevyspatý po prebdenej noci s malým (asi 2 týždne) synom do Auparku asi o 8:29, všetci už mádžujú a ja som tesne premeškal inštruktáž. Veď čo… Prídem a leziem. No dobre, kde sú tie madlá na rozlez? Že nie sú? No tak aspoň „otejpujem“ čo sa dá nech predídem zraneniam. Začínam tam kde všetci a napodiv žltú lištovačku vyleziem na FLASH. Obzerám sa za seba a tam sa reprezentantky trápia v svetlo zelenej hrane. Mal by som to opáčiť aj ja kým mám ešte silu. Ďalší FLASH. Tak skúsme niečo ťažšie! Do oranžového pár chalanov ani nenastúpilo. FLASH. A takto som za prvých 30 minút nazbieral 5 FLASHov a mierne bandasky. Dali sme pauzu a hor sa na ťažšie fotogenickejšie veci. Najprv problém kde sa padá z posledného šmykľavého obliaka, ktorý sa mi podarí udržať až na tretí pokus.
Potom pár pokusov v ozaj ťažších kúskoch, kde som sa dostal po prvý chyt a aj na to som minul po 10 pokusov, no a na záver technická špecialitka kde bolo treba 2 krát založiť koleno, potom chytať všetko najviac z pakruky ako sa len dá……
a záverečný chyt sa držal vlastne hlavou (viď foto)…
Piaty pokus pustil oboch.
Časť Peťo: (keďže sa naše skúsenosti v mnohom opakovali, táto časť je výrazne kratšia) Peťo po Mišovej rýchlej telefonickej inštruktáži plnej pozitívnych dojmov už vedel, že pôjde o dobre využitý čas a že zelený chyt v tope sa dá o niečo ľahšie udržať ak sa založí špička. To spôsobilo jeden z veľmi mála FLASHov bouldra číslo 3, kde sa z topu kĺzali aj veľké reprezentačné mená. Nasledovala v podstate rovnaká prelezová skúsenosť iba v mierne zmenenom poradí. A výsledkom 7 bouldrov na 13 pokusov, sme sa umiestnili na rovnakom mieste niekde v strede (23. a 24. Miesto).
Rady pre budúci ročník:
- Určite treba prísť súťažiť! Tá kvalifikácia je skôr zábava ako pretek…
- Nikto nebol rozlezený a každý chcel začať s najľahšími, takže stačí troche obkukať program a nasleduje FLASH party!
- Všetci lezú od najľahších k ťažším, a teda keď sa už pokusovali len posledné tri najťažšie, sa už čakalo na rad celkom dlho, lebo v jednej skupine liezlo aj 20 ľudí. Netraba sa báť a treba ich skúšať skorej.
- Pred pretekom sa ozaj dohodnite, aby ste boli v jednej skupine. Spolu by sme sa možno aj viac vyhecovali.
- Ak máte na súťaži teplotu a je vám divne, je tu istá pravdepodobnosť, že pôjdete o pár dní do nemocnice vyberať slepé črevo, čo sa podarilo Peťovi. (takže asi dobre, že nepostúpil, lebo ktovie ako by to dopadlo ak by sa hecoval vo finale)
Poučení zo strategických chýb minulosti sa už tešíme na ďalší adidas boulder cup.
Ďakujeme usporiadateľom!
Autori: Mišo a Peťo