V polovici Novembra na stránke Ryanair vyskakuje neodolateľná ponuka spiatočného letu do Nice za 60,- a cestovná kancelária Váňa tours samozrejme organizuje zájazd. Neváhame ani my s Ivanom a pripájame sa k víkendovému pobytu. Lety takmer ideálne. Odlet o 17:30 v Piatok a prílet niekedy k polnoci v Nedeľu. Človek má ísť predsa po víkende do roboty unavený.
Do áut sa nás pozbiera celkom veľká partia ôsmich ľudí, a tak berieme dve autá v hnusnej FireFly. Z Nice sa večer presúvame do lezeckej oblasti nad Monakom s názvom La Turbie a cestou dávame pokus o nákup potravín. Obe autá do La Turbie prichádzajú nezávisle, pretože jedna posádka robila nákup v Monaku(posh) a druhá v Nice. Parkujeme a spíme na prázdnom parkovisku na výhliadke nad Monakom pri starej pevnosti.
Ráno sa budíme do zahmleného počasia, ale kým všetci vstanú hmla sa roztrhá a vykukne celkom silné slnko. Na sever vidno predhorie Álp a na juh zase kľukaté uličky Monaka a jeho prístav s luxusnými jachtami. Balíme stany a nechávame ich aj so spacákmi v autách. Dvojky sú viac menej jasné. Ja leziem s Ivanom, Váňa s Jankou, Vilo s Erikom a Ďuri s frajerkou. My s Ivanom ideme trochu napred do južného sektora La Loubiere – Left.
Lezieme ľahké cesty do obtiažnosti 6a (Surprise) všetko OS alebo Flash. Asi pri druhej ceste si vravím, že kašlem na dekórum a vyzliekam dlhé gate a pokračujem iba v technických boxerkách. Niesom sám, keďže Erik si tiež zabudol kraťasy v aute. Celý deň na slnku a končíme až pri zotmení v ceste Cannelures (5+), ktorá ma poriadne vytrápi, až tak že tam sadnem. Ach keby som vedel, že to madlo o 5cm ďalej je také dobré.
Keďže je napriek tme stále pomerne skoro, tak ideme dole do Monaka prejsť sa. Najprv ideme ku kasínam a obdivujeme Rolls Royce zaparkované v rade, ale celé mesto nám príde príliš sterilné a umelé. Cestou k autu sa zastavíme ešte na Kebab a potom krátky nákup raňajok na ďalší deň. Cestu späť už poznáme a hore na parkovisku pijeme lacné francúzske víno a rozbaľujeme stany.
Ráno už to nevieme vydržať a tak sa vydávame dole do dediny na rannú kávu a “noviny”. Kávičku prinesieme aj zbytku partie ktorá zostala baliť stany. Liezť ideme na druhú stranu k jaskyni Big Ben. Zostup z parkoviska je zaujímavý a na viacerých miestach sa treba pridržať za fixné laná. Celkom dobrá rozcvička pred lezením. Borci zostávajú v jaskyni Big Ben a my s Ivanom sa ideme pozrieť nižšie na platne v sektore La Gentil.
Tu lezieme päť plusky vo väčšinou položenej skale. Asi po dvoch cestách opäť do treniek. Cruxy za plus sú najmä krátke niekoľko krokové prelezy cez brucho alebo malé previšteky. Všetko to púšťa OS a jediná cesta ktorá stojí za zmienku je Yvonne ou la fleur de la passion, ktorú som spojil s druhou dĺžkou Vole a Bernard cez pekný výlez. Ivanovi sa tento sektor vôbec nepáči a tak ideme ešte opáčiť jaskyňu Big Ben, kde sú dve tri cesty do 6a.
Najprv si dávame Si tu vegete t’as rien za 5+ a na záver ľahšiu a krajšiu Bio Taupe za 6a. Pekné lezenie za veľké chyty v kolmej skale. Ešte by sme liezli, ale stmieva sa skoro a nás ešte čaká cesta späť na parkovisko a potom presun na letisko.
Cestou nahor fotím a obdivujem high-line natiahnutý nad roklinou Big Bena. S Ďurim sme sa zhodli, že to by bola bohovská fotka. High-line, na ňom človek a dole pod ním nič, nič a potom Monako. Balíme veci a vraciame sa naspäť do Nice. Pumpu nachádzame na druhý krát, ale aj keď dotankujem do plnej ručička indikátora sa nevráti do 100%. Otáčam sa dotankovať ešte raz, ale nech robím čo robím stále sa mi nedarí dostať indikátor benzínu na plnú. Nakoniec to vzdávam a s dvoma blokmi od benzínu ideme do FireFly vrátiť auto. Doteraz si myslím že to čidlo majú pokazené naschvál, aby mohli účtovať fiktívne dotankovanie. S týpkom z požičovne sa dohadujem a ukazujem mu bloky z tankovania a vravím mu že keď chce, môže ísť na pumpu so mnou ešte raz. Nakoniec mi vystavuje faktúru na 0 euro, čiže žiadne ďalšie doplatky. Sú to zmrdi.
Pri checkine batožiny nastane ešte panika. Keďže som si zacheckoval všetku batožinu (príručnú vám ryanair checkne zadarmo, stačí sa opýtať), vravím Ivanovi, ktorý má pomerne veľký batoh, že keď chce nech si ho dá k Váňovej veľkej batožine. Všetko vybavíme, ideme si sadnúť a Ivan pozerá výsledky futbalu keď zrazu vraví “Kurva, pas”. Jeho občiansky aj pas sú v batožine, ktorá je checknutá na Váňovu letenku kdesi na ceste spleťou dopravníkových pásov k nášmu lietadlu.
Chlapci utekajú naspäť na checkin, vysvetľujú situáciu a teta ich posiela na prílety. Chvíľku tam zvonia na akýsi zvonček a púšťajú ich do príletovej haly, kde o chvíľu na páse prichádzajú oba batohy. Ivan vyberá pas a občianku a idú batohy checknúť ešte raz, tentokrát už bez kľúčových dokumentov.
Cesta do Dublinu je krátka a okolo pol jednej s dobrým pocitom leziem do postele. Ďalší fajn víkend s cestovnou kanceláriou Váňa Tours.
P.S. Viac fotiek v galérii
Autor: Aďo